Chata Šopisko | Okolie
15474
page-template,page-template-full_width,page-template-full_width-php,page,page-id-15474,qode-quick-links-1.0,ajax_fade,page_not_loaded,,qode-theme-ver-11.1,qode-theme-bridge,wpb-js-composer js-comp-ver-5.1.1,vc_responsive
 

Okolie

Veporské vrchy

Veporské vrchy sú zároveň príkladom možnosti harmonického súžitia človeka s prírodou.

Práve tu, najmä v oblasti vrchárskych obcí Lom, Drábsko a Sihla možno dodnes nájsť množstvo obývaných horských samôt, lazov a hospodárstiev, ktoré spĺňajú predstavu o tom, čo dnes nazývajú trvalo udržateľný rozvoj. Putovanie touto pôvabnou krajinou, kde sa striedajú hlboké pralesy s rozsiahlymi poľanami a pasienkami, patrí k tomu najkrajšiemu, čo môžu vnímavému návštevníkovi slovenské hory ponúknuť.Medzi takéto miesta patri aj nasa čast horských samot niekdajších laznickych osidlení v katastralnej oblasi Klenovca- Skorušina.

Centrálnu a asi najkrajšiu časť Veporských vrchov tvorí    Klenovský Vepor, 1.5hod (1 338 m), ktorý dal meno celému pohoriu. Je výraznou krajinnou dominantou a lokalitou, na ktorú sa viažu mnohé povesti a legendy o Jánošíkovi.

Zrejme za to vďačí aj svojmu typickému tvaru – vrcholová časť ostrého, lichobežníkovitého profilu pripomína chrbát divej svine, teda „vepra“. Vďaka tomu je výborne rozpoznateľný a viditeľný takmer zo všetkých vyšších pohorí Slovenska, najmä z blízkych Nízkych Tatier. Podobný vrch je aj v susednom pohorí Poľana – má názov Ľubietovský Vepor a ich podobná vizáž vôbec nie je náhodná.

Pre turistov je Klenovský Vepor zaujímavý najmä z pohľadu jedinečných krajinných scenérií v jeho okolí, ktorým dominujú hlboké lesy, často so zaujímavou flórou a faunou. Z vrchola sa mozte pokochat prekrasnym výhľadom od Nizkych Tatier až po Fátru.

Lahký a úplne pohodlný prístup na Klenovský Vepor neexistuje, keďže sa vypína v samom srdci hlbokých hôr, bez blízkych komunikácií. Na spoznanie jeho i nádhery celých Veporských vrchov však môžeme vrelo odporúčať náročnú, ale nádhernú hrebeňovku po červeno značenej Rudnej magistrále alebo výstupom z Klenovskej doliny zo zastavky Skorusina

Sihla – Hucul klub (8km)

V najvyššie položenej obci na Slovensku, v Sinle v okrese Brezno Huculský kôň, kedysi používaný  ako nosič, dnes hľadá nové uplatnenie.

Jednou z možností je  turistické jazdenie. Pre tieto účely  je hucul zvlášť vhodný. Predurčuje ho k tomu jeho kľudná povaha a  neľakavosť v neznámom teréne. Jeho pevné chody  a rozvážnosť pohybu sú zárukou zdolania  aj ťažších terénov s jazdcom začiatočníkom. Príďte k nám a vyskúšajte jazdu na huculovi peknou prírodou. Čakajú  vás nezabudnuteľné zážitky. Prekrásne horské vychádzky   Vás príjemne naladia  a pomôžu zrelaxovať od každodenných starostí. Okolie obce Sihly a Lomu nad Rimavicou je krásnym čistým prostredím s minimálnym zásahom človeka, s nádhernými výhľadmi na Vysoké a Nízke Tatry, Kráľovú Hoľu a Poľanu. Príroda je tu ešte stále neskrotená a divoká. Môžete tu stretnúť jelene, srny, líšku, hlucháňa, veveričku, rysa a v srdci CHKO Poľana aj medveďa. U nás sa môžete túlať prírodou a človeka nestretnete. Obec Sihla sa nachádza v nadmorskej výške 900 m n/m, preto ak sa rozhodnete navštíviť nás, nezabudnite sa vhodne obliecť.

Čierny Balog (10 km; 3 hod)

Najrušnejším miestom údolia Čierneho Hrona je obec Čierny Balog.

Táto dedina vznikla spojením drevorubačských a uhliarskych osád: Krám, Nový Krám, Medveďov (Medveďovo), Dolina, Jergov, Vydrovo, Fajtov, Jánošovka, Komov, Látky, Pusté (Pustô) a Dobroč.

Čiernohronská železnica

ČHŽ vznikla v roku 1908 ako úzkokoľajná lesná železnica s rozchodom 760 mm pre potreby zvážania drevnej hmoty z povodia Čierneho Hrona.

S maximálnou dĺžkou takmer 132 km siahali jej vetvy hlboko do Slovenského rudohoria. V 80-tych rokoch bola ČHŽ určená na likvidáciu. Nebiť nadšených dobrovoľníkov postihol by ju rovnaký osud ako desiatky ďalších úzkokoľajok na Slovensku, ktoré boli zrušené a rozobraté. Na úzkych koľajach si môžete pozrieť stojace nefunkčné i premávajúce vlakové súpravy. Úzkokoľajkou existuje možnosť dostať sa do Vydrovskej doliny čisto železničnou dopravou. Pomalou vyhliadkovou jazdou prejdete cez obec Valaská a Hronec. Bývalú slávu najväčšej želiarskej manufaktúry Uhorska – Zlieváreň Hronec pripomína vystavený liatinový most z roku 1810. Bol vyrobený v miestnej fabrike ako prvá liata mostná konštrukcia niekdajšej monarchie. Za Hroncom trať kopíruje údolie Čierneho Hrona. Vláčik prechádza úzkou dolinou okolo strážneho domca železnice „U sv. Jána“ v ústí dlhočiznej doliny Kamenistá s kľukatým potokom, ktorej záver je pri obci Sihla. Dolina sa otvára až pred Čiernym Balogom v časti Nový Krám. Cestovanie sprevádza nekončiaca zástavba domov. Na balockom nádraží je nutné prestúpiť do vydrovského „pendolína“. Nie, že by bol druhý vláčik rýchlejší, ale len pendluje medzi Č. Balogom a Vydrovom. Rýchlosťou kroku prejdete ponad Čierny Hron a cez miestnu časť Vydrovo. Stanica Vydrovo – Skanzen. Vystupovať!

Lesnícky skanzen Vydrovo

Stojíme pri vstupe do areálu lesníckeho skanzenu.

Na zelenej lúke tu vyrástlo železničné nástupište, amfiteáter, parkovisko, Vydrovská drevenica s občerstven. Lesnícky skanzen je spojením múzea v prírode a okružného náučného chodníka. upravenom Trasa začína na „Dolnej lúke“. Drevený most preklenuje brehy Vydrovského potoka a my smerujeme do smrekového lesa k prvým náučným tabuliam. Spoznáme vývoj lesa a jeho mnohé funkcie. Na 3 km náučnej trase uvidíte rôzne technické pomôcky používané pri práci lesníkov a pilčíkov. Napríklad lesný kolesový traktor („lakatoš“), suchý šmyk (rizňa), harvestor, vrtuľník, železnicu, rôzne druhy píl a sekier, vodný trkáč, lanovku… Oddýchnuť si môžete na lavičkách či v prístrešku pri minerálnom prameni pod rizňou. Najobliehanejšou živou atrakciou skanzenu je obora s diviakom, ktorá zaujme nielen najmenších návštevníkov. Hneď vedľa stojí míľa, ukážka pálenia dreveného uhlia. Cestou k „Hornej lúke“ vzhliadnete prierez lesnou cestou – zvážnicou. . Pútavá je tiež imitácia medvedieho brloha s neškodnými drevenými obyvateľmi. Na záverečnom úseku chodníka zaujme „živá lesná mapa Slovenska“, ktorá vysadenými stromčekmi predstavuje druhovú skladbu našich lesov.

Dobročský prales

Patrí medzi najstaršie pralesovité rezervácie na Slovensku.

Pre širokú laickú verejnosť je to skôr symbol tajomnosti. Laická verejnosť má možnosť prísť cez lesné komplexy až do ochranného pásma NPR do bezprostrednej blízkosti NPR, kde sú informačné panely. Je možné si pre tento druh návštevy ku hranici NPR objednať sprievodcu z n.o. Vydra Čierny . Za rezerváciu bol Dobročský prales vyhlásený v r.1913, kedy si lesníci uvedomili, že sa jedná o fragment pôvodných lesov, ktoré boli v dávnejšej minulosti vždy živo opisované súdobými autormi kníh ako lesy nesmiernej celistvosti, tmavosti, rozľahlosti, so smrekmi, jedľami, ale aj javormi neuveriteľných dimenzií. Dobročský prales sa vyvíjal samovývojom, bez zásahu človeka. Ako doklad pôvodného vzhľadu lesov kraja, prekvapuje návštevníkov stromami značných dimenzií. Pamätná jedľa, zlomená vetrom v r. 1964, mala vek 450 rokov, priemer kmeňa vo výške 130 cm nad zemou dosahoval 193 cm, obvod takmer sedem metrov a jej výška bola 56 metrov. Objem dreva tejto jedle bol 47 m3, a spolu s konármi až 55 m3. Ani ostatné druhy drevín sa však nedajú zahanbiť. Smrek dosahuje hrúbku až 137 cm a výšku 54 metrov. Buk dosahuje aj 118 cm, javor horský 135 cm, brest 95 cm a jaseň štíhly 64 centimetrovú hrúbku. Smrek sa dožíva až 350 rokov. Vzhľad pralesa sa po niekoľkých desaťročiach mení – raz jeho časti nadobúdajú vzhľad divočiny a po odumretí prevažnej časti starých stromov dochádza k jeho dočasnému rozpadu, s prevládajúcimi mladými a dorastajúcimi stromami.

Obec Klenovec

Klenovec-16km obce Klenovec, preslávenej jánošíkovskou tradíciou, ľudovou umeleckou tvorbou a folklórom.

Vychutnajte si plnými dúškami neodolateľnú atmosféru ľudových tradícií, remesiel, hudby a očarujúcej prírody. Víta vás obec pod dominantným klenovským Veprom, zaujímavá história a pohostinnosť obyvateľov. Klenovec je rázovitá obec ležiaca 6 km západne od Hnúšte, severná časť okresu Rimavská Sobota, južná časť Banskobystrického kraja na oboch brehoch Klenovskej Rimavy. Poľnohospodárska obec Klenovec sa vyznačuje mimoriadne rozsiahlym katastrálnym územím s rozlohou 10 000 ha. Obec leží v nadmorskej výške 322 metrov s počtom obyvateľov 3267. Údolím preteká pramenná Rimava, na severe ho obklopujú Veporské vrchy a nad všetkým sa vypína masív Klenovského Vepra.

Poľana

Poľana je naše najvyššie sopečné pohorie.

Vulkanickou činnosťou sa na jej území vytvorila mohutná sopka s priemerom 20 km, čím sa zaraďuje medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe. V centrálnej časti územia sa zachovala typická kotlovitá prehĺbenina – kaldera 12km kruhové prepadlisko. V území sa vyskytuje jedinečná sieť potokov, ktorá nemá na Slovensku obdobu. V území dochádza k prelínaniu teplomilných a horských druhov rastlín a živočíchov. Z chránených druhov rastlín sa tu vyskytuje soldanelka uhorská, žltohlav európsky, chvostník jedľovitý, kukučka vencová, rosička okrúhlolistá, kosatec sibírsky a mnohé ohrozené druhy z čeľade vstavačovitých. Z vtáčích druhov môžeme v oblasti pozorovať napríklad orla krikľavého, výra skalného, kuvička vrabčieho, ďatla bielochrbtého, drozda kolohrivého, rozšírený je krkavec, vyskytuje sa tu tiež bocian čierny. Stálymi obyvateľmi územia sú medveď, vlk a rys. Od roku 1990 je územie biosférickou rezerváciou UNESCO.

Ozubnicová trať: Tisovec Pohronska Polhora

Ide o jedinečné technické zariadenie v stredoeurópskom meradle.

Železničná trať Brezno – Tisovec prekonáva strmé stúpanie a následný spád (cca 50 %) v úseku Pohronská Polhora – Zbojská – Bánovo . Návštevníci si môžu vychutnať nevšedné pohľady a zážitky počas jazdy historickým motorovým vláčikom. Na 16-tich kilometroch železničnej trate Tisovec – Pohronská Polhora, ktorý sa kľukatí malebným údolím Národného parku Muránska Planina, sa nachádzajú postupne smerom od Tisovca oblúkovitý tunel, tri viadukty, dvojdielna Abtova ozubnica a obrovské stúpanie.

Muranska planina (20 km)

Národný park Muránska planina sa nachádza v západnej časti Slovenského rudohoria a predstavuje geomorfologicky významné krasové územie.

Jeho jadro tvorí vápencovo – dolomitická planina s početnými krasovými útvarmi. Najvyšším vrcholom je Fabova hoľa (1439 m n. m. ). Celková dĺžka krasovej oblasti od Červenej Skaly po západné výbežky za Tisovcom dosahuje cca 25 km. V území je zaevidovaných viac ako 150 významnejších nesprístupnených jaskýň, vyše 50 ponorov a vyvieračiek, ale aj množstvo povrchových krasových javov, ako sú škrapy, krasové jamy, závrty, tiesňavy, skalné veže, bralá a pod. Rastie tu viac ako 90 chránených druhov, 35 endemitov a subendemitov a niekoľko reliktov. Najznámejší je miestny paleoendemit lykovec muránsky. Na obmedzenej ploche rastie vzácna valdštajnka trojlistá Magicova. Zvláštnosťou Muránskej planiny je miestny chov polodivokých koní pre potreby lesného hospodárstva.

Javorníková dolina

Na západ od Muráňa, kde sú vodopády (40m vysoké), 15 jaskýň.

Druhou podobnou dolinou je Macova dolina nad vyvieračkou pri horárni Paseky. Potok Furmanec si spätnou eróziou vytvoril hlboké koryto. Dolina Furmanca prechádza v úzky kaňon zvaný Čertova dolina s jaskyňou a vyvieračkami.Škrapové polia a závrty sa hojne vyskytujú v Suchých doloch, okolo Hradovej a Červenej.V Tisovskom krase je zaujímavá Periodická vyvieračka, chránená v štátnej rezervácii.Dalšou mohutnou vyvieračkou je Teplica. Jej tok vytvárajú podzemné priestory 2,5 km dlhé,ktoré začínajú pod jaskyňou Michňová v Suchých doloch. V okolí Muráňa je viac vyvieračiek, ktoré odvodňujú vrch Cigánka a jaskyňu Líščia Diera.Jaskyne: Celkový počet jaskýň dosahuje 320. Najznámejšie sú:Krasová tiesňava Čertova dolina Priamo v stenách Čertovej doliny sa nachádzajú dve menšie jaskynky.

Suché doly

Ide o najvýznamnejšiu krasovú lokalitu Tisovského krasu.

Celé územie leží západne od Tisovca, asi 6 km. V tomto priestore nachádzame takmer všetky krasové javy. Sú tu dve línie závrtov.

Hradová

Už z názvu vyplýva, že na tomto vrchu stál kedysi hrad, podľa ktorého dostal názov Hradová.

Súčasným výskumom sa zistilo, že hrad stál v 13. – 15. storočí. Je to krasová oblasť, ktorá leží najbližšie k Tisovcu. Svojím východným výbežkom zasahuje priamo do mesta. Ide o pretiahly vápencový chrbát s nadmorskou výškou 893 m n.m. V horných častiach prechádza do obnažených skalných hrebeňov, s osobitným útvarom Okrúhla skala. Ing. Kámen prirovnával Hradovú k „dieravému syru“, z dôvodu veľkého počtu jaskýň.

Priepasť Michňová

Priepasť Michňovú zaraďujeme k tzv. „jaskynným priepastiam“.

Svojou hĺbkou 105 m je v súčasnosti najhlbšou priepasťou Muránskej planiny. Jej vstupný otvor bol v 20. rokoch umele uzatvorený pastiermi, pretože doň padal dobytok. Znovu bol otvorený v 50. rokoch tisovskými jaskyniarmi. Priepasť bola neskôr vystrojená 13. kovovými rebríkmi, takže zostup do nej je pomerne jednoduchý. V nej bola nameraná hĺbka 105 m. Nad sondou nás upúta reliéf ženskej postavy z hliny, ktorý vytvoril v minulosti Bedřich Polák, profesor na Hutníckej priemyslovke. Malým rebríčkom vystúpime k najkrajšiemu kvapľovému útvaru priepasti – „Záclonám“, sú to vlastne 3 – 5 m vysoké ploché stalagtity, ktoré pripomínajú zhrnutý záves.

Muransky hrad (35 km)

Zrúcaniny Muránskeho hradu stoja na vrchu Cigánka (935 m n. m.), na južnom okraji Muránskej planiny, na sever od obce Muráň. Hrad postavili ako kráľovský v 13. storočí na ochranu cesty, vedúcej z Gemera do Liptova a Zvolena.

Vďaka svojim neobyčajne pestrým dejinám patrí k najznámejším gemerským hradom. V roku 1271 sa nazýva Muran, a nevieme ako v tom čase vyzeral, pretože ho v prvej polovici 15. storočia prestavali. Je viac ako pravdepodobné, že už v tom čase veľký priestor jediného nádvoria obklopoval hradobný múr s viacerými baštami. Keď sa Jiskrove a bratrícke vojská zmocnili Gemera, vytvorili si na Muránskom hrade veľké zhromaždisko. Približne v strede areálu stál palác s kaplnkou a ďalšími obytnými a hospodárskymi budovami. Matej Bašo, lúpežný rytier, je tiež spájaný s dejinami hradu a to v rokoch 1529-49, keď hrad vlastnil a so svojou družinou podnikal výpravy do širokého okolia Malohontu, Gemera a Spiša, kde prepadával a raboval panské sídla a dediny.Z ďalších majiteľov si zaslúžia pozornosť Séčiovci (Széchyovci), ktorí hrad odkúpili a po roku 1621 aj prestavali. Po zavraždení Juraja Séčiho, sa o hrad starala jeho manželka Mária spolu so 4 dcérami. Najstaršia z nich sa po ovdovení znovu vydala za Františka Vešelényiho, známeho organizátora proticisárskeho sprisahania v roku 1666. Po jeho smrti vdova (ktorá bola nielen udatná ale aj pekná a volali ju „Muránska venuša“) hrad urputne bránila a cisárske vojská ho dobyli až po 3 rokoch v roku 1670. V roku 1720 predala hrad kráľovská komora Štefanovi Kohárymu. Jediná dcéra posledného Koháryho sa vydala za Coburga a tí vlastnili hrad až do roku 1945.Hrad v 18. storočí dvakrát vyhorel a koncom 18. storočia už nebol obývaný. V roku 1972 hrad vyčistili a od roku 1980 sa vykonávala postupná nutná údržba hradu.

Drienčanský kras-Teplý vrch (50 km)

Náučný chodník, dlhý 2570 m, má začiatok v dedinke Drienčany pri pamätníku P. Dobšinského. Na území Drienčanského krasu je známych 160 krasových jám, 32 väčších a menších jaskýň, niekoľko krasových prameňov a vyvieračiek.

Náučný chodník má 9 zastávok: 1. zastávka –Drienčany – ev. kostol, renesančná drevená zvonica zo 7. stor. – pamätník venovaný pamiatke P. Dobšinského. 2. zastávka –dolina Blhu – tento úsek doliny Blhu bol vyhlásený za Chránený areál Alúvium Blhu. 3. zastávka –Malá drienčanská jaskyňa – 79 m dlhá. V jaskyni žili pred 2 500 až 3000 rokmi ľudia kyjatickej kultúry . Našli sa tu zuby a kosti pleistocénneho medveďa, líšky, jazveca a krčný stavec človeka. 4. zastávka –Veľká drienčanská jaskyňa – 50 m dlhá. Podobne ako Malá aj Veľká drienčanská jaskyňa bola osídlená. Jaskyňu obývajú netopiere. Cez deň a v zime spiace netopiere nerušme priamym svetlom, hlukom, alebo dymom. 5. zastávka –Krasová jama prepadového typu – 6 m hlboká jama vznikla prepadnutím stropu zadnej časti Veľkej drienčanskej jaskyne. 6. zastávka – Lesy Drienčanského krasu – z chránených rastlín tu nájdeme ľaliu zlatohlavú, veternicu lesnú, vemenník dvojlistý, jazyk jelení. 7. zastávka –Krasová jama misovitého typu 8. zastávka –Polosuchá dolina 9. zastávka –Triasové vápence    Pešo prejdeme k vodnej nádrži Teplý Vrch, kde je vybudované rekreačné stredisko. Tu si po príjemnej prechádzke náučným chodníkom odpočinieme. V areáli je požičovňa lodiek, vodných bicyklov, windsurfov, tobogan, možnosť rybolovu.

Kyjatice (40 km)

Obec Kyjatice je malá ale významná svojou históriou a polohou v čarovnom prírodnom prostredí, História obce sa datuje od 13. storočia.

Obec Kyjatice je malá ale významná svojou históriou a polohou v čarovnom prírodnom prostredí, História obce sa datuje od 13. storočia. V roku 1974 a 1985 bolo odkrytých 192 žiarových hrobov pod vedením PhDr. Václava Furmánka, Csc. Nálezy sú datované do mladšej a neskorej doby kamennej (1100 – 700 pred naším letopočtom). Formy skrinkových a urnových hrobov, nájdené predmety a sekera s tulajou, dlátko, zlomky dýky a iné bronzové predmety boli staršie a súviseli s osídlením Kyjatíc ľudom pilinskej kultúry (1200-1100-1000 před naším letopočtom). Svojich mŕtvych položili na pohrebnú hranicu a spopolnili. Popol umiestnili do urny (keramickej nádoby), položili do vyhĺbenej jamy 100×80 cm, ktorú obložili ploskými kameňmi a pokryli hrob kameňmi v tvare mohyly. Po ukončení archeologického výskumu v roku 1985 bol na mieste nálezu vybudovaný archeologický pamätník, nachádza sa severne od obce prístupný autom (400 m). Obec uchováva staroveký evanjelický kostol postavený v gotickom slohu so vzácnymi nástennými maľbami s náboženským motívom, ktoré pochádzajú s dvoch období z konca 14. a 15. storočia.